Táto internetová stránka používa technológiu cookies. Bližšie informácie o súboroch cookies nájdete v sekcii webstránky Cookies.

Viac
 

História

História: starý kultúrny dom 

Súčasnosť: nový kultúrny dom

Pamätný list a medaila udelená obci
Jovsa na počest 60. výročia SNP

Obec Jovsa leží pod južnými výbežkami Vihorlatu,  nachádza v okrese Michalovce, v Košickom kraji, 18 km od Michaloviec. Je súčasťou Východoslovenskej   nížiny   a   leží  v  exponovanom  území  Zemplínskej  šíravy  a  pohoria   Vihorlat v nadmorskej výške okolo 140 m. 

Pôvodna obec sa nenachádzala na tom mieste kde je teraz, ale na mieste, ktoré sa vola "Lazy". Dôkazom toho je aj zvon, ktorý sa nachádza na kostolnej veži tzv. "umieračik". tento zvon našli občania obce na spomínaných Lazoch. Čo sa stalo s pôvodnou obcou? Jedna z verzií hovorí, že občania obce odišli na jarmok do Úbreža. V tom čase vznikol v obci veľký požiar a keďže domčeky boli drevené a pokryté slamou, celá obec ľahla popolom. Potom občania začali s výstavbou novej obce na terajšom mieste.  

Obec obklopujú rozsiahle lesy, ktoré až do 20. storočia vlastnili Sztárayovci. Predpokladá sa, že dedinu Jovsa založil šoltýs s usadlíkmi okolo roku 1400. Prvý doklad o dedine je z roku 1418 pod názvom Józa. Jej zemepánmi boli šľachtici z Michaloviec, pričom bola majetkovou súčasťou panstva Jasenov. V roku 1599 bolo v Jovse 41 podanských domov a dva, tri domy šoltysovcov. Neskôr obyvateľov prudko ubúdalo. V roku 1715 tam hospodárili len 4 poddanské domácnosti, v roku 1720 už 10 domácnosti. Súčasťou dediny bol aj mlyn. V roku 1828 bolo v obci 92 domov a 481 obyvateľov. V jej chotári sa nachádzali aj vinice.  V  polovici 18 storočia bola Jovsa gréckokatolíckou farnosťou. Kostol Panny Márie pochádza z roku 1837 a bol postavený v neskoro klasicistickom štýle. Kazateľnica je z čias výstavby kostola a na parapete nesie vyobrazenie Krista, ktorý káže. 

V minulosti bola Jovsa známa ako kúpeľné sídlo s viacerými minerálnymi prameňmi. Kúpele navštevovali len bohatí ľudia až z Prešporku. Počas 2 svetovej vojny boli kúpele vypálené. 

V 60-tých rokoch nachádzali naši obyvatelia  množstvo pracovných príležitosti na Štátnom majetku (ŠM)Jovsa, ktorý zabezpečoval rastlinnú a živočíšnu výrobu. Druhou významnou organizáciou v našej obci boli Vojenské lesy a majetky Kamenica nad Cirochou, Lesná správa Jovsa, ktoré na rozdiel od ŠM existujú dodnes. V tomto období už existovala v našej obci aj základná škola a materská škola, kde aj napriek postupnému poklesu počtu žiakov sa prevádzky v týchto zariadeniach zachovali až dodnes. Starý obecný úrad, vtedy  Miestny národný výbor v Jovse existoval v starých priestoroch ešte na sklonku 80-tých rokov a začiatkom 90-tých rokov sa obecný úrad presťahoval do novopostavebnej, viacúčelovej budovy.  V bilancovanom období (od 60-tých rokov) si obyvatelia našej obce doteraz zvolili  za starostov  týchto občanov:               

  • Tomáš Kališ
  • Michal Hudák (ako jediný starosta, resp. predseda MNV nebol obyvateľom  našej obce)
  • Ladislav Bural
  • Ing. Michal Mandula
  • Rudolf Šafin
  • Michal Homrok

Viac informácii  a teda podrobnejšie informácie o histórii našej obce si môžete prečítať v "Programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Jovsa (PHSR JOVSA), ktorý je umiestnený v položke "Dokumenty" bod 3.1 (Upozornenie: Tento súbor sa dlhšie naťahuje na internetovú stránku, lebo je obsiahly).

POHĽAD DO HISTÓRIE PODĽA ZACHOVANÝCH HISTORICKÝCH DOKUMENTOV

LESNÉ ŽELEZNIČKY NA VIHORLATE 

Zhruba pred 100 rokmi sa začali zapisovať do histórie kraja pod Vihorlatom lesné úzkokoľajné železnice.  Jedna z takýchto úzkokoľajných železníc bola aj v obci Jovsa. Lesná úzkokoľajka sa nahádzala na južných svahoch Vihorlatských vrchov. Pôvodná trať začínala v obci Hnojné na miestnej píle a viedla pozdĺž cesty a Jovsianského potoka do obce Jovsa. Z Jovsy pokračovala do Jovsianských kúpeľov. Táto trať bola postupne predlžovaná. Trasa Jovsa - Dolina Riky - Morské oko bola vybudovaná pred rokom 1922 firmou Drevo Priemysel a ďalej pokračovala prepojením Doliny Riky a údolia Porubského potoka na lesnú úzkokoľajku Porubský potok - Remetské Hámre - Morské oko. Železnice pomáhali ľuďom v horách zvážať drevo z rozsiahlych karpatských lesov, vypálené drevené uhlie či železiarske výrobky do obchodných centier Michalovce a Užhorodu. Sieť lesných železničiek sa postupne rozrastala a ich prevádzka pokračovala až do 70 - tých rokov minulého storočia. Najdlhšia trať merala 43 kilometrov  a viedla z Michaloviec cez Remetské Hámre až na Morské oko. Na výstavbu trate sa využili existujúce časti uhorských konských tratí. Tieto "konské dráhy" využívali ťažnú silu koní na vytiahnutie nákladu po koľajniciach. Už v tomto období boli tieto "výdobytky techniky a ľudského umu" využívané miestnou šľachtou a vzdelancami na rekreáciu.  Len málo druhov dopravy dokázalo tak nenásilne splynúť s okolitou krajinou a naplniť ideály romantikov. (Zdroj: Regionálna rozvojová agentúra Šírava).

HISTORICKÝ ŽIVNOSTENSKÝ ADRESÁR - REMESLA, ŽIVNOSTI - roky 1943 až 1948

HROB NEZNÁMEHO NEMECKÉHO VOJAKA LEŽÍ V OBCI JOVSA OD II. SVETOVEJ VOJNY

VZÁCNE HISTORICKÉ PRACOVNÉ DOKUMENTY, AKTIVITY, ZAMESTNANÝCH ROBOTNÍKOV V OBDOBÍ ROKOV 1930 - 1946

Prelom rokov 1959/1960

FOTO Z VÝSTAVY POD NÁZVOM: "U TYM NAŠIM VALALIKU" Spomienka a pohľad do minulosti.

EXHUMÁCIA HROBU NEZNÁMEHO VOJAKA - JÚN 2014

Spoločnosť starostlivosti o nemecké vojnové hroby z Prešova exhumovala v našej obci na starom cintoríne hrob neznámeho nemeckého vojaka, ktorý tu bol pochovaný pred 70 rokmi. Podarilo sa nájsť už iba osobné veci vojaka.